BANSKÁ ŠTIAVNICA. Banskoštiavničan Ivan Kopál je ľuďom známy skôr z pôsobenia v uniforme mestského policajta. Na poste náčelníka totiž strávil v tomto historickom meste pätnásť rokov, kým neodišiel do invalidného dôchodku.
Krátko pôsobil v chránenej dielni, kde sa bližšie zoznámil s prácou s drevom. Tá mu doslova učarovala a ako sám priznáva, dnes sa od nej nevie odtrhnúť. Jedna z jeho prvých prác – maketa čičmianskej drevenice totiž skončila v predajni suvenírov priamo na Bratislavskom hrade.
„Som pri tvorbe makiet ľudových stavieb úplne na začiatku, preto som vôbec nečakal, že by sa moja drevenička stretla s takým ohlasom,“ priznáva. Dovtedy totiž vyrábal makety drevených stavieb skôr pre priateľov a príbuzných.
Ošiaľ na sociálnej sieti
Po tom, čo zverejnil fotografiu čičmianskej drevenice na sociálnych sieťach v skupine, ktorá sa venuje podpore remesiel, stretol sa s veľkou podporou. „Priznám sa, toto som vôbec nečakal,“ hovorí.
Ako motív si vzal jednu z najkrajších čičmianskych stavieb – takzvanú Gregorovu drevenicu. Už zakrátko dostal ponuku, že o túto maketu má záujem predajňa suvenírov priamo na Bratislavskom hrade. Koncepcia týchto dreveníc s ornamentálnou výzdobou, ktorá Čičmany preslávila a používa sa už 200 rokov, Ivana Kopála mimoriadne oslovila.
Už teraz plánuje vyrobiť makety ďalších drevených stavieb z Čičmian. Slovensko má podľa neho v tradícii drevených ľudových stavieb mimoriadne postavenie a aj preto by chcel časom vyrábať aj makety drevených domov z iných regiónov.
História ožíva z odpadu
Pre Ivana Kopála bol hlavnou inšpiráciou priateľ, ktorý vlastní v Banskej Štiavnici stolárstvo a venuje sa aj drevomodelárstvu. „On ma naučil rozumieť drevu a vážiť si tento materiál. Tiež vyrába makety domčekov a kostolíkov a má pozoruhodnú, precíznu prácu,“ hovorí.
Na výrobu drevených ľudových stavieb používa pán Kopál odpadový materiál zo sibírskej borovice. Ten by inak skončil zrejme v peci, preto je jeho práca zaujímavá aj po stránke ekologickej.
Odpadový materiál si napíli na hranolčeky presne podľa nákresov budúcej stavby a potom ich zliepa za pomoci špeciálnej pištole. Sedieť musí každý kúsok budúcej drevenej stavbičky, aj preto si pre tento účel kúpil špeciálny drevomodelársky cirkulár.
Osemsto šindľov na streche
O precíznej a jemnej práci svedčí aj fakt, že napríklad na strechu Gregorovej dreveničky išlo takmer osemsto miniatúrnych šindľov. Tie zliepal kúsok po kúsku ručne.
Keďže rodina Kopálovcov žije v paneláku, musel si nájsť miesto pre dielničku. „Keby som robil túto prácu v byte, manželka by sa určite potešila,“ usmeje sa. Vzniká totiž pri nej nemálo odpadu. Našťastie, podarilo sa mu vytvoriť vhodný priestor v garáži.
„Už teraz mám v hlave množstvo nápadov a verím, že sa mi časom podarí ak nie všetky, tak aspoň väčšinu z nich zrealizovať,“ hovorí.