Žiar nad Hronom Banská Štiavnica Žarnovica Kremnica Nová Baňa

Jaroslav (38) chcel byť telocvikárom, pri cvičení takmer prišiel o život

Jaroslav Király z Novej Bane miloval šport. Roky hrával futbal, jeho veľkým snom bolo stať sa telocvikárom. Všetko zmenilo jediné cvičenie počas základnej vojenskej služby.

Aj napriek prognóze lekárov, že nebude chodiť, Jaroslav chodí a zvláda bežné činnosti. (Zdroj: Lucia Svitková)

NOVÁ BAŇA. „Čau Jaro, počul som, že už nikdy nebudeš chodiť,“ znel pozdrav Jaroslavovho kamaráta, ktorý ho prišiel pozrieť do nemocnice, kde sa zotavoval po náročnej operácii.

„Polhodinu som ho potom presviedčal, že to nie je pravda,“ začína svoje rozprávanie Jaroslav, ktorého život v jednej sekunde zmenila nešťastná náhoda.

Aj napriek svojmu ťažkému osudu sa nevzdal a bojuje ďalej a každým dňom dokazuje svojím nákazlivým optimizmom ostatným ľuďom, že byť hendikepovaný neznamená byť menejcenný.

Život mu zmenila nešťastná náhoda

Od svojich piatich rokov hrával Jaroslav futbal, jeho veľkým snom bolo stať sa telocvikárom. Jeho život sa však zmenil od základov v roku 1997, keď nastúpil na základnú vojenskú službu v Novom Meste nad Váhom.

„Po 27 dňoch vojenskej služby sme mali pravidelné cvičenie, kde ma spolucvičiaci požiadal, aby som mu natiahol chrbticu. Postavili sme sa chrbtami oproti sebe. Ja som ho zohol, to isté spravil aj on mne, no ja som to vôbec nečakal. Ako som dával ruky od neho preč, zrazu som cez neho prepadol a zlomil som si krčnú chrbticu,“ opisuje zlomový okamih vo svojom živote Jaroslav.

Trvalo len 15, 20 sekúnd, kým úplne ochrnul. Nemohol hýbať nielen nohami, ale aj prstami na rukách. Nakoľko sa v čase cvičenia vojaci nachádzali na lúke, pomoc si Jaroslav organizoval sám. „Všetci zostali v panike, tak som im povedal, aby išli do hory a z maskáčov a konárov mi vyrobili provizórne nosidlá, aby ma vyniesli na hlavnú cestu,“ ďalej opisuje desivé okamihy.

Na ceste sa im našťastie podarilo stopnúť okoloidúce auto, ktorého ho previezlo na útvar, odkiaľ putoval rovno do nemocnice. Z tej ho presunuli do nemocnice v Trenčíne. „Matne si pamätám, že keď ma nakladali do sanitky, snažili sa udržať moju pozornosť, aby som nezaspal,“ hovorí.

Z Trenčína ho previezli do Bratislavy, kde ho do piatich hodín operovali. Podľa lekárov mal Jaroslav šťastie v nešťastí a pri zranení sa mu nepretrhla miecha. Tá však bola z jednej strany potlačená o dvanásť milimetrov, a tak má dodnes motoriku na pravej strane tela horšiu ako na ľavej.

Aby toho nebolo málo, začali ho trápiť 42 stupňové horúčky. „V tej dobe v Hradci Králové zasadal európsky kongres anesteziológov, kde mi zistili, že mám dýchací nerv napadnutý vírusom. Zmenili mi lieky a priamo z nemocnice som na deväť mesiacov putoval do Kováčovej,“ dodáva Jaroslav s tým, že práve rehabilitácie v tomto zariadení mu veľmi pomohli.

Na žiadosť jeho otca, ktorý sa obrátil priamo na vtedajšieho ministra obrany, mu jeho pobyt v zariadení o tri mesiace predĺžili. Krátko po rehabilitácii začal chodiť bez pomoci aj hýbať prstami na rukách.

Hendikep? Žiadny problém

Čas, ktorý strávil v nemocniciach, bral s nadhľadom. Dokonca si z neho odniesol aj rôzne úsmevné príhody. „Raz ma prišla pozrieť moja teta, ktorá mi doniesla noviny. Na konci postele som mal ovládač od polohovania postele. Ako sa tak cezo mňa cez posteľ nahla, aby mi podala vodu, stehnom omylom stlačila ovládať na polohovanie a ja som sa s posteľou začal zaklápať dovnútra. Viete si predstaviť, ako moja teta v tom momente začala panikáriť,“ hovorí s úsmevom Jaroslav a pokračuje v rozprávaní veselých historiek ďalej.

„V Kováčovej sa zas robili také veci, že sa amputovaným chlapcom schovávali nohy (protézy), s ktorými sa potom hral hokej. Alebo som bol na izbe s jednonohým mužom a rozprával som sa s ním. Vtom prišiel ďalší, beznohý invalid, totálne nahnevaný. Keď sme sa ho spýtali, čo mu je, naštvane odvetil, že sa už na všetko môže vykašľať a vyskočí z balkóna. Vtom mu ten jednonohý hovorí, že kde by skákal, keď nemá nohy,“ pokračuje.

Aj ďalšia z jeho historiek hovorí o tom, ako ľudia s hendikepom dokážu brať veci s nadhľadom a mnohí by si z nich mali zobrať príklad. „Bola medzi nami pani, ktorú zrazil vlak. Prišla o obe nohy aj jednu ruku. Raz sme sa tak bavili, kto na čom ušetrí. A nevyhral nik iný ako ona, keď nám povedala, že si ani nevieme predstaviť, koľko laku na nechty ušetrí,“ rozpráva príhody Jaroslav.

Jeho entuziazmus a láska k športu mu zostali dodnes. Krátko po úraze sa začal venovať spoločenským tancom na vozíku. Je dokonca jedným zo zakladajúcich členov Slovenského zväzu tanečného športu na vozíku. Stal sa päťnásobným majstrom Slovenska, na majstrovstvách sveta v Japonsku sa mu podarilo získať úctyhodné piate miesto.

Auto už má vyhliadnuté

Šťastné okamihy však roky striedali aj tie smutné. Dva roky po tom, ako sa zranil, prišiel o matku. O dva roky nato sa oženil, no jeho šťastie netrvalo dlho. Krátko po svadbe umrel jeho otec.

Do tretice mu rana osudu prihrala moment, keď musel doma resuscitovať vlastnú manželku. Tú sa mu však našťastie podarilo prebrať z bezvedomia a dnes si spoločne nažívajú v rodinnom dome po rodičoch, ktorý spoločne rekonštruujú.
Ani s peniazmi to nemali vždy ľahké.

„Keď sme sa sem presťahovali z bytu, chodil som na šrotovisko, kde sa mi podarilo zarobiť nejaké peniažky, za ktoré som kúpil potraviny. Mám šťastie, že moja žena vie variť tak, že z mála surovín vyčaruje úžasné jedlo,“ hovorí. Aj napriek neľahkej životnej situácii sa však Jaroslav na svoj osud nikdy nesťažoval. Ako skromne hovorí: „Kto to dnes má ľahké?“

Väčšinu vecí zvláda úplne sám. Kam potrebuje, premiestni sa autom, v ktorom má odložené barle. Jeho auto je však už vo vysokom štádiu rozpadu, a tak by sa mu zišlo nejaké novšie, hlavne v lepšom technickom stave. To si však bude môcť onedlho zaobstarať vďaka benefičnému koncertu s myšlienkou Spoločne pomôžeme, ktorý sa nedávno konal v Novej Bani.

Tam sa pre jeho rodinu podarilo vyzbierať 1 500 eur. Peniažky pribúdali aj počas koncertu, a tak si spoločne s ďalšou rodinou budú môcť rozdeliť ešte 856 eur. Jaroslav si po nehode auto nemenil, všetko má na ručné riadenie, aby mu pracovali nielen ruky, ale aj nohy.

„Sem-tam sa stane, že noha ide neskoršie, ale zvládam to,“ hovorí. Na invalidnom dôchodku je už 19 rokov, a tak sa občas stane, že si zažartuje s dôchodcami, ktorí sú na dôchodku kratšie. Nákazlivý optimizmus z Jaroslava priam vyžaruje a do budúcna má okrem auta a rekonštrukcie domu aj mnoho ďalších plánov.

„Chcel by som sa venovať historickým, starším vozidlám. Zobrať barle a trabantík a ísť na nejakú jazdu,“ prezrádza s úsmevom Jaroslav, ktorý na vozíku splavoval Dunajec. A aký je jeho recept na večný optimizmus?

„Z ničoho si nerobiť ťažkú hlavu. Človek sa nemá nikdy vzdávať. Viete, to je ako tá žaba, ktorá trčí bocianovi z úst a snaží sa z nich vymaniť,“ dodáva Jaroslav s úsmevom.


  1. Saganova sila je vo vytrvalosti na sebe tvrdo pracovať, hovorí odborník 1 862
  2. Sagan opäť poblázni Slovensko, štartuje na domácich cestách 748
  3. Leteckí záchranári pomáhali mužovi so silnou alergickou reakciou 688
  4. Cyklistika: Dojazdené, poznáme víťazov SR a ČR v cestných pretekoch 586
  5. Najkrajšie góly jari: Hlasujte, víťaz získa 100 eur 442
  6. Sagan: Trať budem spoznávať počas pretekov 259
  7. Cyklistika: Komu pripadli ďalšie tituly? 166
  8. Dvojicu nezvestných tínedžerov našli pri Novej Bani 142
  9. V Starej Kremničke horí seno, zasahujú hasiči (+ FOTO Z MIESTA) 111
  10. Dopravné obmedzenia na R1. Čakajte ich už od pondelka 90

Najčítanejšie správy

Žiar

Saganova sila je vo vytrvalosti na sebe tvrdo pracovať, hovorí odborník

Práca mechanika je nepretržitá, na pretekoch voľno prakticky neexistuje, tvrdí bývalý mechanik a dnes manažér Bory Peter Doležal.

Sagan opäť poblázni Slovensko, štartuje na domácich cestách

Majstrovstvá Slovenska a Českej republiky v cyklistike budú v Žiari nad Hronom od 22. do 25. 6. 2017.

Leteckí záchranári pomáhali mužovi so silnou alergickou reakciou

Pilot pristál na futbalovom ihrisku, kde k udalosti došlo.

Cyklistika: Dojazdené, poznáme víťazov SR a ČR v cestných pretekoch

Žiarčan Adrián Foltán napokon preteky nedokončil.

Najkrajšie góly jari: Hlasujte, víťaz získa 100 eur

Redakcia MY a portál nasziar.sk spúšťajú avizované hlasovanie o najkrajší gól jarnej časti futbalovej sezóny. Hlasujte za víťaza, ktorý postúpi do finále.

Blízke regióny

Nazrite do útrob budúcej autobusovej stanice. Takto to tam bude vyzerať

Investor zverejnil na svojej stránke najnovšie vizualizácie.

Hľadáte nové zamestnanie? Toto sú voľné miesta v regióne

Aktuálny zoznam obsahuje desiatky ponúk práce v rôznych profesiách.

Papierové hračky zo Španej Doliny sú unikát. Postarala sa o ne chudoba

Ľudia zo Španej Doliny recyklovali už vtedy, keď ani netušili, čo raz bude toto slovo znamenať.

Tridsaťšesť dávok pervitínu vo vrecku sa ťažko vysvetľuje

Vyšetrovateľ vo Zvolene muža obvinil zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok.

SERIÁL (3.): V strede levického sídliska chátra kedysi populárna plaváreň

Potulky po niekdajší kúpaliskách a vodných atrakciách v regióne pokračujú tretím dielom. Po Margite – Ilone a už neexistujúcej levickej verejnej plavárni prinášame spomienku na plaváreň v Leviciach.

Všetky správy

To, čo predviedli Nemci a Taliani, je veľká hanba futbalu, tvrdil Hapal

Tréner slovenského národného tímu do 21 rokov Pavel Hapal sa takmer rozplakal.

Juraj Sagan suverénne obhájil titul majstra Slovenska v cyklistike

Brat úspešnejšieho Petra bol jediným Slovákom v úniku, z ktorého napokon vzišiel český i slovenský šampión.

Aj na dedine sa hrá inak. Šampionát dvadsaťjednotiek je neregulárny

UEFA urobila niekoľko prešľapov. Majstrovstvá Európy hráčov do 21 rokov stratili vážnosť.

Trinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva prvého neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie. Kristíne Šlesarovej nepomohli ani ďalší štyria odborníci.

Štrajk sa končí, odborári sa dohodli s Volkswagenom

Pracovať prestali zamestnanci firmy v utorok ráno. Štrajk dokopy trval šesť dní.

Kam vyraziť