HODRUŠA-HÁMRE. Projekt na záchranu dvoch hodrušských organov starých vyše sto rokov s názvom Zachráňme srdce viery iniciovala žilinská organistka a klaviristka Marta Gáborová.
Už počas štúdia totiž nazrela do histórie tohto jedinečného nástroja, považovaného za kráľa hudobných nástrojov, ktorý dodnes fascinuje aj nehudobníkov.
„Moje štúdiá zahŕňali predmet, kde som sa o historických organoch dozvedela viacero informácií. Občas som bola zvedavá, či mali páni profesori pravdu a aká je realita,“ hovorí s úsmevom organistka, ktorá má k Hodruši-Hámrom aj súkromný vzťah. V obci totiž už niekoľkokrát koncertovala.
„Moja zvedavosť a túžba overiť si fakty s realitou ma viackrát priviedla do tejto banskej obce a po predposlednej návšteve, vidiac istú deštrukciu organov, som začala konať,“ hovorí na margo obnovy dvoch vzácnych organov, ktoré ukrývajú tunajšie kostoly.
Ich stav sa rapídne zhoršuje
Historický, 157-ročný, organ v evanjelickom kostole je z roku 1859 a je z dielne Michala Kiszelyho. Evanjelický kostol, v ktorom sa organ nachádza, postavili v rokoch 1842 až 1844. Posvätený bol v roku 1845.
„Istý čas kostol organ nemal, objavil sa tam až v spomínanom roku 1859, keď mala vtedajšia Banská Hodruša prekvitajúci priemyselný, hospodársky, ale aj duchovný život. Pre evanjelický zbor sa stal významným rokom práve rok 1859, keď miestny farár Pavol Hečka povolal do služby učiteľa a hudobníka Karola Klementa Ruppeldta z Magurky na Liptove. Je teda viac ako pravdepodobné, že príchod učiteľa a organu do Hodruše spolu úzko súvisia,“ vysvetľuje Marta.
Organ v katolíckom kostole je trošku mladší, z prelomu 19. a 20. storočia. Jeho tvorcom bol organár Vincent Moszny. Oba organy vraj na jej podnet prešli odbornou prehliadkou. „Do Hodruše sme prizvali odborníka, organára Gabriela Biesa z Popradu, ktorý urobil diagnostiku oboch nástrojov,“ hovorí organistka. Z jeho diagnostiky vyplynulo, že stav staršieho organu v evanjelickom kostole je horší a stále sa rapídne zhoršuje.
„Pred pár rokmi som na ňom odohrala koncert Pútnického festivalu, ale dnes je jeho stav ohrozený najmä padajúcim materiálom zo stropu chrámu, čo spôsobilo, že organ zasypaný sutinou je toho času zvukovo nefunkčný,“ dodáva Marta a pokračuje: „Organ v kostole svätého Mikuláša je liturgicky funkčný, ale vzhľadom na jeho vek už tiež potrebuje opravu.“
Zachovaniu organov nepomáhajú ani červotoče, ktoré sa v oboch organoch rokmi zabývali. „Organ v evanjelickom kostole potrebuje nutnú rekonštrukciu organovej skrine, výmeny nepôvodných a zničených píšťal, taktiež ošetrenie dreva, či nahradenie červotočom poškodených častí,“ vymenúva organistka.
Druhý organ má zas istú technickú novinku približne z roku 1900. Tá sa však v organárskej praxi neosvedčila, a preto je potrebné vymeniť celú časť vzdušníc. „Táto výmena však môže prebiehať postupne, za čiastočnej funkčnosti organu,“ dodáva Marta.
Okrem červotočov organy ohrozujú mole, prach, ale aj vlhkosť či zmena teplôt. „Tieto výkyvy, typické pre naše stredoeurópske podnebie, nie sú ničím výnimočné. No iné je, keď sa nástroj nachádza v kostole, kde sa usilujú o stálu teplotu alebo temperovanie, čo je pre organ vhodnejšie,“ dodáva Gáborová. Za prevenciu by sa podľa nej dala považovať pravidelná údržba aspoň raz do roka.
Starý organ ničí aj padajúci materiál zo stropu kostola. (zdroj: Marta Gáborová)
Vnútro organu v evanjelickom chráme. (zdroj: Marta Gáborová)Vzácne organy sú aj v Žiari či v Prenčove
K záchrane oboch organov už mladá organistka podnikla niekoľko krokov, medzi nimi obhliadky organov či vypracovanie finančnej diagnostiky celého projektu. „Vypracúva sa projekt komunitného grantu, ktorý sa na jeseň predloží na schválenie,“ hovorí Marta.
Ciest na záchranu organov je však podľa nej viac. Obec Hodruša-Hámre koncom leta na svojej internetovej stránke zverejní číslo účtu aj s variabilným symbolom, kde budú môcť ľudia na obnovu historických hudobných nástrojov v kostoloch finančnou čiastkou prispieť.
Organy v Hodruši-Hámroch pritom podľa organistky Marty nie sú jediné skvosty, ktoré v regióne máme. Katolícky kostol v Prenčove má organ z roku 1845 z dielne Juraja Pažického z Rajca. „Bola to chýrečná organárska firma. No organ, ktorý tu bol postavený predtým, bol z dielne M.Zorkovského (rok 1731), neskôr prenesený do Beluje, kde stojí dodnes,“ vysvetľuje Marta.
Za spomenutie stojí aj organ v Kostole Povýšenia Svätého kríža v Žiari nad Hronom. „Nachádza sa tam pekne znejúci dvojmanuálový organ, vyrobený za Rakúsko – Uhorska v Temešvári, čo je dnešné Rumunsko. Organ tejto značky je slovenskou raritou.“
Odhodlaná organistka sa zatiaľ venuje iba monitorovaniu týchto nástrojov. „Čas a energia, zdravotná dispozícia, to všetko ukáže cieľ, kam sa týmto monitorovaním dopracujeme,“ dodáva. Zachovanie organov je podľa nej rovnako dôležité ako zachovanie akejkoľvek historickej pamiatky.
„To je o láske. O láske k minulosti, k tradíciám, k hodnotám. Ja napríklad považujem za statočnosť fakt, že ľudia na Slovensku sa hlásia k viere. Že prídu do kostola dobrovoľne, nie zo strachu. Byť kňazom, či už v evanjelickej alebo katolíckej cirkvi, to je ďalšia statočnosť. Ako povedala istá pani z evanjelického cirkevného zboru v Hodruši: Zachráňme srdce našej viery! Preto treba zachovávať a obnovovať historické nástroje, aj budovy alebo hoci aj skriňu po starej mame,“ hovorí s úsmevom Marta. „ Naši predkovia boli veľmi zruční a kto si neváži svoju národnú minulosť, ten je veľmi chudobný.“
Organistka Marta Gáborová počas koncertu v Hodruši-Hámroch. (zdroj: Archív Marty Gáborovej)
Organistka ukazuje odborníkovi mieru poškodenia organu. (zdroj: Archív Marty Gáborovej)
Organistka spoločne s odborníkom kontrolujú stav organu v katolíckom kostole. (zdroj: Archív Marty Gáborovej)
